Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná
Skalka nad VáhomHľadať
 
 

Symboly obce

Symboly obce

Obec Skalka nad Váhom
Skala
Skalská Nová Ves
Újazd

Obec Skalka nad Váhom

Historické pečate kedysi samostatných obcí Skala, Nová Ves (Skalská Nová Ves) a Újazd publikoval J. Fojtík vo svojej práci Mestské a obecné pečate Trenčianskej župy. V pečatiach Skalky je zobrazený sv. Imrich, ktorému je zasvätený miestny kostol. Svätec drží v ruke tri ľalie – svoj atribút, symbol čistoty. V pečatiach Novej Vsi je zobrazený bližšie neidentifikovaný rodový erb s levom a v pečatiach Újazdu je zobrazený listnatý strom.

Erb, pečať a vlajka tvoria trojicu základných symbolov obce. Na tvorbu každého z nich sa vzťahujú osobitné heraldické (náuka o erboch), vexilologické (náuka o vlajkách) a sigilografické (náuka o pečatiach) zákonitosti, pravidlá a zvyklosti. Vzhľadom na skutočnosť, že symboly všetkých troch kedysi samostatných obcí z heraldických dôvodov nie je možné uplatniť v jedinom erbe Heraldická komisia Ministerstva vnútra odporučila vychádzať zo symboliky miestneho patrocínia sv. Imricha – ľalie, pričom ľalia je zobrazená v trojici, pripomínajúc tak tri kedysi samostatné obce. Navyše, pridaním motívu skaly do erbu vznikne hovoriaci erb.

V európskej štátnej, mestskej i obecnej heraldike poznáme mnoho pozoruhodných hovoriacich erbov, vyjadrujúcich názov svojho nositeľa. Sú založené na pôvodnej heraldickej myšlienke obrazom vyjadriť meno. Je napokon známe, že meno, erb, či vlajka sú vo svojej podstate len rôznymi formami vyjadrenia toho istého obsahu. Erb obce Skalka nad Váhom sa radí do kategórie hovoriacich erbov, v ktorom je zobrazená skala s tromi ľaliami sv. Imricha.

S ohľadom na heraldické pravidlá erbovej tvorby, podľa ktorých je potrebné v erbe klásť kov na farbu, či farbu na kov, je vzhľadom na obsahovú náplň erbu najvhodnejšie sfarbenie štít modrý, pripomínajúci Váh, keďže meno tejto rieky sa tiež uplatňuje v názve obce. Ľalie strieborné na zlatých stopkách.

obec_erb_small.jpgErb obce

Skalka nad Váhom, vychádzajúci z historickej predlohy má túto podobu: zo spodného okraja modrého štítu vyrastajúca strieborná skala, z jej vrcholu vyrastajúce tri strieborné, zlatom prepásané ľalie na zlatých listnatých stopkách.

 

Znamenie je vložené do dolu zaobleného, tzv. neskorogotického, či tiež španielskeho heraldického štítu. I keď sa v heraldickej tvorbe v minulosti používali rôzne tvary štítov, tento je v našej erbovej tvorbe najobvyklejší, používa sa vo všetkých heraldických katalógoch s erbami miest a obcí, a teda pri publikovaní erbu obce Skalka nad Váhom v heraldických publikáciách ho nebude potrebné znova upravovať.

V zmysle heraldickej konvencie bude možné zlatú podľa potreby zamieňať aj žltou a strieborná bielou, pričom sa však bude vždy popisovať ako zlatá a strieborná.

Pri čierno – bielom vyjadrení farieb sa modrá vyjadrí vodorovným šrafovaním, zlatá bodkovaním a strieborná ostáva voľná.slavnostny_small.jpg

 

Vo väčšom erbe Skalky nad Váhom stojí za erbom zlatovlasý, zlato, perlami zdobenou a purpurovom vystlatou uzatvorenou korunou korunovaný sv. Imrich v striebornom zlatolemom rúchu a červenom plášti, držiaci pravicou tri strieborné ľalie na zlatých listnatých stopkách.

 

Vlajka obce pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách modrej (3/9), žltej (1/9), modrej (1/9), bielej (1/9) a modrej (3/9). Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Pečať obce Skalka nad Váhom je okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom OBEC SKALKA NAD VÁHOM. Pečať má priemer 35mm, čo je v súlade s domácimi zvyklosťami a predpismi o používaní pečiatok s obecnými symbolmi.

Od spomenutých troch základných symbolov možno odvodiť ďalšie:

Zástava obce Skalka nad Váhom má podobnú kompozíciu ako obecná vlajka. Pomer jej strán však nie je záväzne stanovený, čo znamená, že zástava môže byť aj dlhšia. Zástava sa od vlajky odlišuje tiež tým, že kým vlajka predstavuje voľný kus textilu, ktorý sa vztyčuje na stožiar pomocou lanka, zástava je vždy pevne spojená so žrďou, stožiarom, alebo kratším priečnym rahnom (ak ide koruhvu).

Krátka zástava obce Skalka nad Váhom je tiež pruhová, je však svojou dlhšou stranou pripojená k žrdi. Je vhodná najmä na hromadnú vlajkovú výzdobu obce.

Znaková zástava obce Skalka nad Váhom má podobu takmer štvorca, jej výška sa však v skutočnosti rovná (proporčne) výške erbu a šírka jeho šírke. Erbové znamenie je to rozvinuté do celej plochy textilu.

Koruhva obce Skalka nad Váhom predstavuje zvislý typ obecnej zástavy, pri ktorej je textil pripojený k priečnemu rahnu, spolu s ktorým sa vztyčuje na stožiar.

Kombinovaná, alebo tiež "veľká" koruhva obce Skalka nad Váhom predstavuje spojenie koruhvy so znakovou zástavou, ktorá sa pridáva k priečnemu rahnu do hornej časti zástavy.

Štandarda starostu obce Skalka nad Váhom má medzi ostatnými symbolmi obce osobitné postavenie. Je vlajkou starostu, jedným z odznakov jeho úradu. Podobá sa znakovej zástave, je však doplnená o lem vo farbách obce. Rozdiel je v tom, že kým znaková zástava môže byť zhotovená v mnohých exemplároch, štandarda existuje spravidla len v jednom vyhotovení a býva tiež zhotovená luxusnejšou technikou.

Od obecnej pečate možno odvodiť okrúhle pečiatky obce. Ich pečatné pole sa nelíši od obecnej pečate, no kruhopis sa mení podľa toho, či ide o pečiatku starostu, obecného zastupiteľstva, alebo obecného úradu.

Symboly obce Skalka nad Váhom sú zapísané v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou S-193/2000.

 

Skala - časť obce Skalka nad Váhom

Erb Skaly – časti obce Skalka nad Váhom korení v historických pečatiach kedysi samostatnej obce Skala. Opísal ich J. Fojtík vo svojom diele Mestské a obecné pečate Trenčianskej župy. Z doterajšieho výskumu sú známe dve pečate, obe pochádzajúce z 19. stor. a nesúce vo svojom strede postavu sv. Imricha. Kruhopis staršej pečate znie SIGILLVM PAGI SKALA (t.j. pečať obce Skala), mladšia má rovnaký, no s chybami prevzatý kruhopis SIGIL(!)UM PAC(!)I SKALA.

S ohľadom na heraldické pravidlá erbovej tvorby, podľa ktorých je potrebné v erbe klásť kov na farbu, farbu na kov, je vzhľadom na obsahovú náplň erbu najvhodnejšie sfarbenie štítové pole modré, sv. Imrich v striebornom rúchu a červenom plášti, v pravici so striebornými ľaliami, v ľavici so zemským jablkom.

Erb Skaly – časti obce Skalka nad Váhom má teda túto podobu: v modrom štíte zlatovlasý, striebroodetý, zlatoprepásaný, zlatoobutý zlatou uzatvoreno, purpurom vystlatou korunou korunovaný svätý Imrich v červenom plášti, v pravici s troma striebornými ľaliami na zlatých listnatých stopkách, v ľavici so zlatým zemským jablkom.

Znamenie je vložené do dolu zaobleného, tzv. neskorogotického, či tiež španielskeho heraldického štítu. I keď sa v heraldickej tvorbe v minulosti používali rôzne tvary štítov, tento je v našej erbovej tvorbe najobvyklejší, používa sa vo všetkých heraldických katalógoch s erbami miest a obcí, a teda pri publikovaní erbu Skaly – časti obce Skalka nad Váhom v heraldických publikáciách ho nebude potrebné znova upratovať.

V zmysle heraldickej konvencie bude možné zlatú podľa potreby zamieňať aj žltou a strieborná bielou, pričom sa však bude vždy popisovať ako zlatá a strieborná.

Pri čierno – bielom vyjadrení farieb sa červená vyjadrí zvislým šrafovaním, modrá vodorovným šrafovaním, zlatá bodkovaním a strieborná ostáva voľná.

Vlajka miestnej časti Skala pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej, červenej, bielej, modrej a žltej. Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Od spomenutých troch základných symbolov možno odvodiť ďalšie:

Zástava Skaly – časti obce Skalka nad Váhom má podobnú kompozíciu ako obecná vlajka. Pomer jej strán však nie je záväzne stanovený, čo znamená, že zástava môže byť aj dlhšia. Zástava sa od vlajky odlišuje tiež tým, že kým vlajka predstavuje voľný kus textilu, ktorý sa vztyčuje na stožiar pomocou lanka, zástava je vždy pevne spojená so žrďou, stožiarom alebo kratším priečnym rahnom (ak ide o koruhvu).

Krátka zástava Skaly – časti obce Skalka nad Váhom je tiež pruhová, je však svojou dlhšou stranou pripojená k žrdi. Je vhodná najmä na hromadnú vlajkovú výzdobu obce.

Znaková zástava Skaly – časti obce Skalka nad Váhom má podobu takmer štvorca, jej výška sa však v skutočnosti rovná (proporčne) výške erbu a šírka jeho šírke. Erbové znamenie je to rozvinuté do celej plochy textilu.

Koruhva Skaly – časti obce Skalka nad Váhom predstavuje zvislý typ obecnej zástavy, pri ktorej je textil pripojený k priečnemu rahnu, spolu s ktorým sa vztyčuje na stožiar.

Kombinovaná, alebo tiež "veľká" koruhva Skaly – časti obce Skalka nad Váhom predstavuje spojenie koruhvy so znakovou zástavou, ktorá sa pridáva k priečnemu rahnu do hornej časti zástavy.

Symboly miestnej časti Skala sú zapísané v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou S-307/03.

 

Skalská Nová Ves - časť obce Skalka nad Váhom

Erb Skalskej Novej Vsi – časti obce Skalka nad Váhom korení v historických pečatiach kedysi samostatnej obce Skala. Opísal ich J. Fojtík vo svojom diele Mestské a obecné pečate Trenčianskej župy. Z doterajšieho výskumu sú známe dve pečate, obe pochádzajúce z 19.stor. a nesúce vo svojom strede erb s levom, držiacim palcát. Ide nesporne o erb inšpirovaný erbom niektorého šľachtického rodu. Kruhopis staršej pečate znie OBEC SKALA UJFALU, t.j. Obec Skalská Nová Ves, kruhopis mladšej TRENCSÉN M(egye) SKALAUJFALU KOZSÉG PECS(étje). prevzatý kruhopis SIGIL(!)UM PAC(!)I SKALA.

S ohľadom na heraldické pravidlá erbovej tvorby, podľa ktorých je potrebné v erbe klásť kov na farbu, či farbu na kov, je vzhľadom na obsahovú náplň erbu najvhodnejšie sfarbenie štítové pole modré, lev zlatý v striebornej zbroji, čím sa v heraldike rozumejú zuby a drápy, palcát zlatý.

Erb Skalskej Novej Vsi – časti obce Skalka nad Váhom má teda túto podobu: v modrom štíte zlatý červenojazyký lev v striebornej zbroji, oboma labami držiaci zlatý palcát.

Znamenie je vložené do dolu zaobleného, tzv. neskorogotického, či tiež španielskeho heraldického štítu. I keď sa v heraldickej tvorbe v minulosti používali rôzne tvary štítov, tento je v našej erbovej tvorbe najobvyklejší, používa sa vo všetkých heraldických katalógoch s erbami miest a obcí, a teda pri publikovaní erbu Skalskej Novej Vsi – časti obce Skalka nad Váhom v heraldických publikáciách ho nebude potrebné znova upravovať.

V zmysle heraldickej konvencie bude možné zlatú podľa potreby zamieňať aj žltou a striebornou bielou, pričom sa však bude vždy popisovať ako zlatá a strieborná.

Pri čierno – bielom vyjadrení farieb sa červená vyjadrí zvislým šrafovaním, modrá vodorovným šrafovaním, zlatá bodkovaním a strieborná ostáva voľná.

Vlajka miestnej časti Skalská Nová Ves pozostáva zo siedmych pozdĺžnych pruhov vo farbách modrej, žltej, modrej, červenej, modrej, žltej a modrej. Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Od spomenutých troch základných symbolov možno odvodiť ďalšie:

Zástava Skalskej Novej Vsi – časti obce Skalka nad Váhom má podobnú kompozíciu ako obecná vlajka. Pomer jej strán však nie je záväzne stanovený, čo znamená, že zástava môže byť aj dlhšia. Zástava sa od vlajky odlišuje tiež tým, že kým vlajka predstavuje voľný kus textilu, ktorý sa vztyčuje na stožiar pomocou lanka, zástava je vždy pevne spojená so žrďou, stožiarom, alebo kratším priečnym rahnom (ak ide o koruhvu).

Krátka zástava Skalskej Novej Vsi – časti obce Skalka nad Váhom je tiež pruhová, je však svojou dlhšou stranou pripojená k žrdi. Je vhodná najmä na hromadnú vlajkovú výzdobu obce.

Znaková zástava Skalskej Novej Vsi – časti obce Skalka nad Váhom má podobu takmer štvorca, jej výška sa však v skutočnosti rovná (proporčne) výške erbu a šírka jeho šírke. Erbové znamenie je to rozvinuté do celej plochy textilu.

Koruhva Skalskej Novej Vsi – časti obce Skalka nad Váhom predstavuje zvislý typ obecnej zástavy, pri ktorej je textil pripojený k priečnemu rahnu, spolu s ktorým sa vztyčuje na stožiar.

Kombinovaná, alebo tiež "veľká" koruhva Skalskej Novej Vsi – časti obce Skalka nad Váhom predstavuje spojenie koruhvy so znakovou zástavou, ktorá sa pridáva k priečnemu rahnu do hornej časti zástavy.

Symboly miestnej časti Skalská Nová Ves sú zapísané v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou S-307/03.

 

Újazd - časť obce Skalka nad Váhom

Erb Újazdu – časti obce Skalka nad Váhom korení v historických pečatiach kedysi samostatnej obce Újazd, zvanej tiež Újezdov. Opísal ich J. Fojtík vo svojom diele Mestské a obecné pečate Trenčianskej župy. Najstaršia pečať je datovaná rokom 1733 a v pečatnom poli je zobrazený košatý strom. Kruhopis je latinský a znie SIGILLVM . PAGI . VIEZDO. (t.j. pečať obce Újezdov)

Ďalšie nedatované pečatidlo pochádza z druhej polovice 19. stor. V pečatnom poli je zobrazený tiež košatý strom. Kruhopis je však už maďarský a znie TRENCSÉN M(egye). ÚJEZDO KOZSÉG PECSÉTJE. (t.j. Trenčianska župa, pečať obce Újezdov).

Tretie pečatidlo, vlastne už gumová pečiatka, pochádza z konca 19. stor., sprevádzaný čerieslom a slnkom. Kruhopis znie Ujezdo kiskozség pecsétje. (t.j. Pečať dedinky Újezdov).

Pri úvahách o najvhodnejšom východisku pre vytvorenie erbu Újazd – časti obce Skalka nad Váhom bol rozhodujúci vek pečatnej predlohy, preto sa vychádzalo z najstaršej podoby obecného symbolu z r. 1733. Je graficky najzaujímavejšia a je svedectvom starobylosti Újazd.

S ohľadom na heraldické pravidlá erbovej tvorby, podľa ktorých je potrebné v erbe klásť kov na farbu, či farbu na kov, je vzhľadom na obsahovú náplň erbu najvhodnejšie sfarbenie štítové pole modré, strom zlatý a pažiť zelená.

Erb Újazdu – časti obce Skalka nad Váhom má teda túto podobu: v modrom štíte zo zelenej trávnatej pažite vyrastajúci zlatý dub s hviezdicovito usporiadanými konármi, na konci každého vždy po jednom zlatom liste, vľavo vedľa kmeňa menší zlatý spílený peň.

Znamenie je vložené do dolu zaobleného, tzv. neskorogotického, či tiež španielskeho heraldického štítu. I keď sa v heraldickej tvorbe v minulosti používali rôzne tvary štítov, tento je v našej erbovej tvorbe najobvyklejší, používa sa vo všetkých heraldických katalógoch s erbami miest a obcí, a teda pri publikovaní erbu Újazd – časti obce Skalka nad Váhom v heraldických publikáciách ho nebude potrebné znova upravovať.

V zmysle heraldickej konvencie bude možné zlatú podľa potreby zamieňať aj žltou a strieborná bielou, pričom sa však bude vždy popisovať ako zlatá a strieborná.

Pri čierno – bielom vyjadrení farieb sa modrá vyjadrí vodorovným šrafovaním, zelená šikmým šrafovaním a zlatá bodkovaním.

Vlajka miestnej časti Újazd pozostáva z troch pozdĺžnych pruhov vo farbách modrej (3/7), žltej (1/7) a zelenej (3/7). Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Od spomenutých troch základných symbolov možno odvodiť ďalšie:

Zástava Újazdu – časti obce Skalka nad Váhom má podobnú kompozíciu ako obecná vlajka. Pomer jej strán však nie je záväzne stanovený, čo znamená, že zástava môže byť aj dlhšia. Zástava sa od vlajky odlišuje aj tým, že kým vlajka predstavuje voľný kus textilu, ktorý sa vztyčuje na stožiar pomocou lanka, zástava je vždy pevne spojená so žrďou, stožiarom alebo kratším priečnym rahnom (ak ide o koruhvu).

Krátka zástava Újazdu – časti obce Skalka nad Váhom je tiež pruhová, je však svojou dlhšou stranou pripojená k žrdi. Je vhodná najmä na hromadnú vlajkovú výzdobu obce.

Koruhva Újazdu – časti obce Skalka nad Váhom predstavuje zvislý typ obecnej zástavy, pri ktorej je textil pripojený k priečnemu rahnu, spolu s ktorým sa vztyčuje na stožiar.

Znaková zástava Újazdu – časti obce Skalka nad Váhom má podobu takmer štvorca, jej výška sa však v skutočnosti rovná (proporčne) výške erbu a šírka jeho šírke. Erbové znamenie je to rozvinuté do celej plochy textilu.

Kombinovaná, alebo tiež "veľká" koruhva Újazdu – časti obce Skalka nad Váhom predstavuje spojenie koruhvy so znakovou zástavou, ktorá sa pridáva k priečnemu rahnu do hornej časti zástavy.

Symboly miestnej časti Újazd sú zapísané v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou U – 19/03.


 

Zdroje:

FOJTÍK Juraj, Mestské a obecné pečate Trenčianskej župy, Slovenská archívna správa, Bratislava 1974.
VRTEĽ Ladislav, Erb obce Skalka nad Váhom (heraldická štúdia), Bratislava 2000.
VRTEĽ Ladislav, Erb Skaly - časti obce Skalka nad Váhom (heraldická štúdia), Bratislava 2003.
VRTEĽ Ladislav, Erb Skalskej Novej Vsi - časti obce Skalka nad Váhom (heraldická štúdia), Bratislava 2003.
VRTEĽ Ladislav, Erb Újazdu - časti obce Skalka nad Váhom (heraldická štúdia), Bratislava 2003.

 

dnes je: 21.7.2019

meniny má: Daniel

podrobný kalendár

MAS Vršatec sa aj tento rok uchádza o Vaše 2% dane.

pre obecné cintoríny Skala, Skalská Nová Ves a Újazd.

webygroup
ÚvodÚvodná stránka